STRANI SGRIFI NEL ZEL
Ma chi èlo che ogni tant zĂąga a sgrifĂ r el zĂ©l? La va bèm, demò, che po’ el scancèla tut. Se no sĂ t che gratiĂłm ghe sarìa su alt, propri poch soto el Paradìs?
EL VECIO ALBER DE NADAL
L’èra pĂą picol de mi quando – dopo avĂ©rghe mĂ©s su le balòte – l’avevo piantĂ denĂłr a la cĂ dei mĂ©i. Osc’ia l’ha trovĂ se vede da bever e da magnar se adĂ©s l’ha zamai pasĂ via anca el cuèrt.